Lujza

  • 11. 9. 2012

    Markétka ahoj:) Verím, že sa máš dobre a že ľuďom, ktorí za tebou prichádzajú, ukazuješ cestu, tak ako mne. Píšem ti spätnú väzbu na naše stretnutie /narodeninové konštalácie/, po ktorej som si uvedomila, že existuje niečo viac - väčšie /Všehomír/ vlastne, vždy som to vedela, pochopila som však, že istý zákonitostiam sa musím podriadiť, ak chcem byť spokojná, napríklad čas som začala vnímať ako pomocníka na ceste životom, je najdrahšou komoditou… Stretla som jedného chalana, boli sme spolu v parku a ja som začala chŕliť informácie, nepotriedene, keď som sa tak počúvala, bála som sa, že som ho odplašila, sama som si totiž pripadala ako blázon, sama v sebe som cítila zmätok/presne ako v mojej konštalácii ( keď som kľačala pred Všehomírou a chcela niečo povedať, ona zdvihla prst a povedala "ticho, buď ticho"). Po tej noci som odložila knihy nabok a premýšľala, čo vlastne chcem…

    Lujza